Kariguraši no Arrietty

� Studio Ghibli

predstavenie
„Karigurashi no Arrietty“, v Taliansku „Arrietty - tajný svet pod podlahou“, je najnovší animovaný celovečerný film pochádzajúci zo šikovného grafického umenia Štúdia Ghibli inšpirovaný detským románom Mary Nortonovej, ktorý režíroval tridsaťšesť rokov starý nováčik, Hiromasa Yonebayashi a zasvätená zručnosť scenáristu Hayao Mijazakiho ďalších úspešných filmov, ako sú Enchanted City alebo Howl's Moving Castle.
Kniha „The Borrowers“ (1973), považovaná za jeden z najkrajších detských románov posledných desaťročí, z ktorej príbeh vychádza, už inšpirovala ďalšie dva filmy: od Walta Disneyho (Brass Knobs and Broomsticks) a v roku 1997 Rubacchiotti od Petera Hewitta.

V prípade Arrietty sa miesto sťahuje z Londýna do Tokia až v 50. rokoch, ako v knihe, ale s príbehom odohrávajúcim sa v súčasnosti. Napriek tomu zostáva aktuálnosť tém, ktoré režisér niekoľkokrát zdôrazňuje, nezmenená, rovnako ako jeho pozornosť venovaná ekológii a životnému prostrediu.

Film zaujíma diváka od prvých sekvencií vyváženosťou kresieb, dokonalosťou animácie a krajiny v spojení s majstrovským umením až po hudbu a hlas speváčky Cecile Corbelovej, ktorá dokáže divákov nadchnúť, najmä zásadné okamihy histórie.

Arrietty okrem toho už získala cenu za najlepší animovaný film na 34. ročníku Ceny Japonskej akadémie.

Talianske kiná sa pripravujú na privítanie tohto filmu, ktorý je v Japonsku už pokladňou a ktorý mal premiéru s titulkami na filmovom festivale v Ríme v roku 2010. Lucky Red bude distribuovať karikatúru 14. októbra.

Okrem nádhernej grafiky, obzvlášť vycibreného soundtracku a rozkošnosti deja si pri troche väčšej pozornosti uvedomíte, ako je karikatúra schopná sprostredkovať hodnoty a sústrediť pozornosť na najdôležitejšie témy v tomto období. V skutočnosti sa objavuje dôležitosť priateľstva, ale aj hlboké spoločenské otázky, ako je jasný odkaz na konzum, zdôrazňujúci potrebu požičiavať si a znovu používať to, čo nie je potrebné, bez toho, aby ste sa nevyhnutne museli uchýliť k peniazom na nákup nadbytočných alebo dôležitosť domu, ako aj strach z rôznych vecí, ktoré je potrebné prekonať dialógom a komunikáciou.

� Studio Ghibli

História:
V Koganei, meste neďaleko Tokia, žije 14-ročné dievča Arrietty spolu s rodinou. Môže to byť normálny príbeh, nebyť toho, že to nie sú muži, ale bytosti vysoké iba niečo cez desať centimetrov, ktoré žijú ukryté v mužských domoch pod podlahami, jedia svoje zvyšky a kradnú, ba skutočne si požičiavajú predmety, ktoré nechali bez dozoru aby prežili. Arrietty je preto „rubacchiotta“. Ale v skutočnosti tieto zvedavé postavy nekradnú, skôr používajú predmety, ktoré by inak zostali nevyužité. Majú dom zariadený všetkým potrebným, klincami sú ich schody, kocka cukru vydrží aj mesiace a prenajímatelia si ich prítomnosť nevšimnú, sú tak diskrétni a tichí.
Život z práce a práce, zo života rubacchiotti, vždy s nebezpečenstvom straty všetkého, čo sotva získali, svojho domu, svojho domu. Koniec koncov, metafora pre ľudský stav.
Arrietty, hlavná hrdinka, je osamelé dievča, ktoré trávi čas medzi listami, kvetmi a kvapkami rosy a jej život plynie potichu, až kým náhle nezmení všetko a ona nezistí skutočnú hodnotu a zmysel priateľstva.
Sho, je chlapec takmer rovnakého veku ako Arrietty so srdcovými chorobami, ktorý je kvôli svojmu zlému zdravotnému stavu nútený prejsť z chaotického a hlučného Tokia do pokojnejšieho vidieckeho domu svojej staršej tety, kde žijú rubacchiotti.

� Studio Ghibli

Arrietty má farebnú miestnosť plnú nájdených vecí, cíti sa však zbytočná a neprimeraná, pretože by chcela konečne pomôcť svojmu otcovi Podovi „schmatnúť“ (tj. Hľadať) predmety a jedlo, ktoré po sebe zanechali ľudia.
Teda náhodou dôjde k stretnutiu oboch. Kvôli neskúsenosti dievča ohrozuje svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojej rodiny tým, že nechá Sho objaviť „príšeru“, ktorá ju vidí rovnako, ako si chce požičať jednu zo svojich vreckoviek umiestnených na nočnom stolíku.
Sho sa zatiaľ nebojí, rozmanitosť Arrietty ho vôbec neznepokojuje, skôr naopak. A dokonca aj dievča po prvom okamihu zmätenia, tiež kvôli všetkému, čo jej rodičia povedali o ľuďoch, chápe, že Sho jej nemôže a nechce ublížiť.
Toto náhle stretnutie však rozpúta hrôzu v rodičoch dievčaťa, a najmä v jej matke, Homílii (Casilii), ustráchanej žene, vždy rozrušenej, ale žene v domácnosti a bezúhonnej manželke.

� Studio Ghibli

Arrietty si okamžite uvedomí, že Sho môže dôverovať a medzi týmito dvoma sa začína intenzívne a nežné priateľstvo. Sú to v skutočnosti dva znaky rovnako rozdielne, pokiaľ ide o podobnosť. Sho je sama a bez priateľov, rovnako ako Arrietty, prinútená žiť, uprostred tisícky nebezpečenstiev, sama so svojimi rodičmi, nikdy sa nestretávala s rovesníkmi, s ktorými by sa mohla hrať alebo sa rozprávať. Strach z rôznych zmizne akoby mágiou a obaja sa naučia komunikovať, navzájom si rozprávať svoje obavy a nádeje, takmer akoby neexistoval rozdiel vo veľkosti a absolútny zákaz, ktorý majú ľudia vidieť.
Priateľstvo a vzájomné porozumenie ich oboch naučí nebáť sa, jednak závažnej operácie, ktorej sa čoskoro bude musieť podrobiť Sho, jednak hrozivého sveta, ktorý visí nad Arrietty.
Režisérka tiež dokázala s veľkou expresívnou a animačnou schopnosťou ukázať spôsob, akým Arrietty vidí svet okolo seba. Úplne iný spôsob, ako sme zvyknutí to vidieť. Tu platí, že kvapka rosy, list, kvetina majú inú dôležitosť a hodnotu pri pohľade z výšky 10 cm, mačka alebo vták môžu byť hrozivými nepriateľmi. Príbeh sa tak hodinu a pol odvíja medzi komickými situáciami a nežnými a dojímavými udalosťami, podfarbenými hudbou Cecile Corbelovej, avšak nikdy nebude nudný. Kým sa v žiadnom prípade nedostaneme do finále, čo zjavne neprezradíme, aby sme nepokazili prekvapenie.

Yonebayashi nepochybne uspeje vo svojom zámere: udrieť s dokonalosťou animácie, pohnúť s ladnosťou a sladkosťou príbehu a predovšetkým prinútiť diváka premýšľať o najdôležitejších hodnotách prenášaných týmto filmom.

� Studio Ghibli

zvedavosť:
Soundtrack upravila francúzska speváčka Cecile Corbel, ktorá, zdá sa, výslovne požiadala o výber pre túto inscenáciu. V liste pre Ghibli Studios v skutočnosti Corbel vysvetlila, ako ich diela vždy inšpirovali jej piesne, priložením testovacieho CD. Po sérii kontaktov a deviatich testovacích verziách piesne „Arrietty's Song“ desiatu jednoznačne uprednostnil producent Toshio Suzuki, ktorý si vybral Corbela ako autora a úradného tlmočníka hudby k filmu. Jeho zvuky sú keltské inšpirované a dokonale sa hodia do rozprávkového a zasneného sveta filmu Cartoon. CD vyšlo v Japonsku v júli 2010 a obsahuje 22 skladieb, ktoré podčiarkujú hlavné pasáže filmu. Na iTunes to bol okamžitý hit. Z piesní si pamätáme Arriettyho pieseň (aj v inštrumentálnej verzii); Sho's Song (inštrumentálna verzia); Zabúdaná záhrada, Nikdy na teba nezabudnem, Náš dom pod (tiež inštrumentálna verzia), Slzy v očiach alebo Zbohom môj priateľ (inštrumentálna verzia).

Fantázia Mary Norton vytvorila tieto podivné stvorenia, protagonistky piatich príbehov, v 50. rokoch. Jeho postavy sú zhodné s ľudskými bytosťami vzhľadom, pocitmi a jazykom. Napriek tomu sú malé, takmer neviditeľné a nútené žiť pod ľuďmi, na ich podlahách, jesť a žiť s tým, na čo zabudnú, pretože to už nepotrebujú. Nemôžu s nimi mať kontakt, inak by boli nútení opustiť tento dom a presťahovať sa do lesa vonku a v chlade. Obdobie, v ktorom tieto knihy vyšli, sa vyznačovalo hospodárskymi ťažkosťami pre mnoho rodín, na ktoré sa zdá, že sa príbeh odvolával na viac pasáží. Zdá sa však, že po 60 rokoch sa nič nezmenilo ... príbeh je aktuálny, rovnako ako problémy s prežitím, potreba vzdať sa nadbytočného množstva alebo krása možnosti zdieľať s ostatnými to, čo je potrebné. Mali by sme premýšľať ....
V Taliansku vyšla vo vydaniach Salani edícia kníh „Sgraffignoliho sága“.

Zdá sa, že Hayao Miyazaki sníval o výrobe animovaného filmu s príbehom Sgraffignoliho od svojich 20 rokov po prečítaní japonského prekladu Nortonových kníh. Po 40 rokoch konečne predstavil svoj projekt a dnes ho transponoval do Japonska. Sen, ktorý sa mu podarilo zrealizovať po získaní trvalých úspechov so svojimi predchádzajúcimi filmami, ktoré zarobili milióny jenov. Na webe bol úspech okamžitý, pretože sa znásobili weby a blogy, ktoré hovoria o filme. Ostáva už len čakať na výsledok u talianskej verejnosti, aj keď na toto podujatie netrpezlivo čaká veľa fanúšikov žánru.
Pre všetkých, ktorých aj napriek tomu, že nie sú odborníkmi na tento žáner filmu, zaujíma čítanie tejto recenzie, je potrebné napísať niekoľko riadkov aj k Štúdiu Ghibli.
Jedná sa o japonské filmové produkčné štúdio špecializované na animáciu a založené samotným Hayao Miyazaki v roku 1985. Za tie roky došlo k mnohým výtvorom, z ktorých väčšina nie je známa širokej verejnosti. Ale do talianskych kín sa dostali filmy ako „Tales of Terramare“, „Howl's Moving Castle“ alebo „The Enchanted City“, ktoré si určite získali priazeň verejnosti a nielen milovníkov manga.

zdroj: www.cartonionline.com

Arrietty DVD

Arriettyho obrázky

<

Všetky mená, obrázky a registrované ochranné známky sú chránené autorskými právami. Studio Ghibli / Lucky Red a držiteľov práv a sú tu použité výlučne na informatívne a informačné účely.