The 13 Labors of Ercolino - anime film zo 1960. rokov minulého storočia

13 prác Ercolina (西遊記, Saiyūki, doslovne „cesta na západ“ v japonskom origináli a „Alakazam Veľký„V USA) je japonský hudobný anime film z roku 1960 podľa čínskeho románu Cesta na Západ zo 5. storočia a bol jedným z prvých animovaných filmov, ktoré boli uvedené do kín v USA. Osamu Tezuka bol vymenovaný za režiséra filmu spoločnosťou Toei Company. Tezuka však neskôr uviedol, že jediný čas, kedy bol v štúdiu, bolo pózovanie pre komerčné fotografie. Jeho zapojenie do propagácie filmu však viedlo k jeho záujmu o animáciu. Film v Taliansku bol prepustený 1962. januára XNUMX

Príbeh hovorí o Herculine (Son Gokū), odvážnej mladej opici (makak), ktorú všetky ostatné opice povzbudili, aby sa stala ich kráľom. Po dosiahnutí trónu sa stane hrubým a diktátorským a neverí, že ľudia sú väčší ako on. Potom oklame / prinúti pustovníka, aby ho naučil mágii (neochotne zo strany Merlina, ktorý varuje Ercolina (Son Gokū), že sily, ktoré teraz získa, mu neskôr prinesú veľa nešťastia).

Ercolino (Son Gokū) sa stane tak arogantným, že zneužije svoje magické schopnosti a rozhodne sa ísť hore do krajiny Majutsu (nebesia), kde vyzve kráľa Amo. Je porazený kráľom Amom. Za svoj trest je odsúdený slúžiť ako osobná stráž princa Amata na púti; naučiť sa pokore. Nakoniec sa poučte a staňte sa skutočným hrdinom.

znaky

• Syn Gokú: mladá opica narodená z kameňa, protagonista filmu. Na začiatku filmu sa napriek svojej odvahe ukáže ako hrdý a panovačný kráľ. Po výcviku s Pustovníkom (ktorý mu dal meno) získava fenomenálne magické sily, vrátane vyvolávania lietajúceho mraku Kintōn. Porážka strážcu zo Záhrady raja taktiež preberá zodpovednosť za rozšíriteľný personál Nyoibo. Počas cesty s mníchom Sanzō-hōshi zmení svoju povahu, stane sa milým a veľkorysým. Je inšpirovaná postavou Sun Wukonga z románu. V medzinárodnej verzii je premenovaná na „Alakazam“ (v taliančine Ercolino), meno, ktoré mu dali ostatné opice, a je predurčené na úlohu kráľa zvierat predikciou kráľa Amo. V tejto verzii sa z vlaku Hermit Gokū premení čarodejník Merlin.
• RinRin: mladá opica, Gokūova priateľka, ktorá sa s ňou stretne bezprostredne po narodení. Hlboko miluje Gokū, napriek tomu, že sa k nej spočiatku správal zle. Počas cesty svojho priateľa s ním telepaticky komunikuje, aby ho naviedla na správnu cestu. V medzinárodnom vydaní je premenovaný na „DeeDee“ (v taliančine Didi).
• Cho Hakkai: obludné antropomorfné prasa s magickými silami podobnými Gokúovi (aj keď slabším). Spočiatku sa ukáže byť suverénny a sebecký a prinúti dievča, aby si ho vzala. Potom, čo Gokū porazí svojich nevlastných bratov Kinkaku a Ginkaku, ponúkne sa, že zomrie na ich mieste. Potom je nútený nasledovať Gokū a Sanzo, rýchlo sa s nimi spriatelil a pomohol im prekonať nešťastie na ceste. Jeho zbraňou je akési hrable. Je inšpirovaná postavou Zhu Wunenga z románu. V medzinárodnej verzii je premenovaná na „Sir Quigley Broken Bottom“ (v taliančine Prasa Ogre zo žaluďov) a stáva sa jednoduchým spoločníkom Grinty (Kinkaku a Ginkaku).
• Sha Gojo: démon, ktorý žije na zámku uprostred púšte. Keď Gokū, Hakkai a Sanzō dorazia na jeho hrad, rád by ich zjedol, ale je porazený Gokūom a prinútený pripojiť sa k skupine. Ovláda dvojitý kosák, ktorý používa aj na razenie tunelov a vytváranie piesočných búrok. Rýchlo sa spriatelí so svojimi spolucestujúcimi a hrá zásadnú úlohu pri záchrane Hakkai a Sanzō. Je inšpirovaná postavou Sha Wujinga z románu. V medzinárodnej verzii je premenovaná na „Max Lulipopo“ (v taliančine Max Trivellone).
• Sanzo-hōshi: mních poverený bohmi, aby sa dostali do posvätného chrámu Tenjiku (tj. Indického subkontinentu) s cieľom zachrániť obyvateľov sveta. Oslobodí Gokū zo zajatia a prinúti ho, aby s ním išiel cez magickú korunu, pretože opica ho pôvodne odmietala nasledovať. Počas cesty ho unesie Giumaho, ale jeho spoločníci ho zachránia a nakoniec mu bohovia poďakujú za vykonanú misiu. Je inšpirovaná postavou Sanzanga z románu. V medzinárodnej verzii, kde je premenovaná kamarát, je kniežacím synom kráľa Amo a kráľovnej Amas (alebo bohov) a jeho cesta sa stáva púťou výcviku, aby sa stal kráľom.
• Giumaho: obludný antropomorfný býk, hlavný protivník filmu, ktorý chce jesť Sanzo, aby žil viac ako tri tisíc rokov. Žije v pevnosti neďaleko sopky a ovláda vidlami. Je tiež schopný eliminovať svoje antropomorfné vlastnosti, zvýšiť rýchlosť a dokonca zvládnuť let. Je inšpirovaná postavou Niu Mowanga z románu. V medzinárodnej verzii je premenovaná na „King Gruesome“ (v taliančine Redfish) a zdá sa, že jeho cieľom je namiesto toho pomstiť sa kráľovským z Majutsolandie.
• Shoryu: zlomyseľný škriatok, sluha Giumaho. Potom, čo tento nesplní svoj sľub, že ho odmení za jeho služby, pomôže Gokū oslobodiť svojich spoločníkov. Na komunikáciu s Giumahom používa vysielač klaksónu, ktorý drží na hlave, a telefónne slúchadlo. V medzinárodnom vydaní je premenovaný na „Filo Fester“ (v taliančine Mor Zeze).
• Rasetsu-jo: žena, manželka Giumaho. Monštrum jej zverí svojho magického fanúšika banánov, ktorý jej ukradne Gokū. Neskôr Shoryu privedie fanúšika k nej, ale počas záverečnej bitky jej ho Hakkai ukradne a použije ho proti nej, čím ju zmrazí. Vychádza z figúry rakshasa. V medzinárodnej verzii je premenovaný Kráľovná strašná (v taliančine Redfish kráľovná).
• Shaka a Kanzeon: bohovia. Kým prvý trestá Gokūa, druhý mu odpúšťa. Ich základ tvorí Gautama Buddha a Avalokiteśvara. V medzinárodnej verzii, kde sú premenované majiteľ e Ty miluješ, sú kráľom a kráľovnou Majutsolandia a sú rodičmi princa Amata (alias Sanzō).
• Kinkaku a Ginkaku: Dvaja nevlastní bratia Cho Hakkaia sa odlišujú iba odlišnou farbou brnenia a opačnou obratnosťou v držaní šable. Majú magickú nádobu, ktorá po odškvarení nasaje protivníka, ktorý hovorí po vyslovení jeho mena, a rýchlo ho roztaví. V medzinárodnej verzii sú premenované na „Herman Mcsnarles“ a „Vermin Mcsnarles“ (v taliančine Brutus a Cain Grit).

Technické údaje

Pôvodný názov Saiyuki
Pôvodný jazyk japonský
Krajina výroby Japonsko
Anno 1960
trvanie 88 min
rod animovaný, dobrodružný, fantastický, hudobný, sentimentálny
réžia Taiji Yabushita, Daisaku Shirakawa
predmet Osamu Tezuka
Filmový scenár Keinosuke Uegusa, Goro Kontaibo, Hideyuki Takahashi
Výrobca Goro Kontaibo, Hideyuki Takahashi
Výkonný producent Hiroshi Ókawa
Produkčný dom Toei Doga
Distribúcia v taliančine Globe Films International
Fotografovanie Harusato Otsuka, Komei Ishikawa, Kenji Sugiyama, Seigō Ōtsuka
zhromaždenie Šintaro Miyamoto, Kanjiro Igusa
Hudba Ryoichi Hattori (pôvodný verz.)
Les Baxter (medzinárodná verzia)
Zabávači Akira Okubara, Yasuji Mori
tapety Eiko Sugimoto, Kazuo Ozawa, Kimiko Saito, Mataji Urata, Saburo Yoki

Originálni herci hlasu

Kiyoshi Komiyama: Syn Gokú
Noriko Shindo: RinRin
Hideo Kinoshita: Cho Hakkai
Setsuo Shinoda: Sha Gojo
Nobuaki Sekine: Sanzo-hōshi
Michiko Shirasaka: Shoryu
Kunihisa Takeda: Shaka
Katsuko Ozaki: Kanzeon
Tamae Kato: Rasetsu-jo
Kinshiro Iwao: Giumaho
Shigeru Kawakubo: Kinkaku
Shuichi Kazamatsuri: Ginkaku

Talianski hlasoví herci
Massimo Turci: Ercolino (Syn Gokū)
Vinicius Sophia: Prasa Ogre (Cho Hakkai)
Sergio German: Max Trivellone (Sha Gojo)
Joseph Rinaldi: Princ Amat (Sanzō-hōshi)
Flaminia Jandolo: Mor Zeze (Shoryu)
Renato Turi: Kráľ Amo (Shaka)
Renata Marini: Queen Amas (Kanzeon)
Ria Saba: Kráľovná škorpiónka (Rasetsu-jo)
Luigi Pavese: Kráľ škorpión (Giumaho)

zdroj: https://it.wikipedia.org